COVID-19

Akútny respiračný syndróm spôsobuje koronavírus SARS-CoV-2 z čeľade Coronaviridae, ktorý patrí medzi betakoronavírusy, kam sa zaraďujú aj koronavírusy SARS-CoV a MERS-CoV, ale vykazuje od nich genetickú odlišnosť.

Ochorenie sa prejavuje najmä kašľom, dýchavicou, telesnou teplotou nad 38°C, zápalom pľúc a v prípade komplikácií môže skončiť úmrtím. Inkubačný čas je 2 až 14 dní. Koronavírus SARS-CoV-2 sa prenáša z človeka na človeka.

Klinické príznaky infekcie COVID-19 spôsobenej koronavírusom.

1/ Ľahká forma

Klinické príznaky sú mierne, RTG hrudníka je negatívne, bez známok zápalu pľúc. Klinické prejavy ochorenia môžu zahŕňať bolesti hlavy, bolesti hrdla, bolesti svalov, únava, tráviace ťažkosti (hnačka, napínanie na vracanie), náhla strata čuchu (obvykle bez prejavov nádchy), náhla strata chuti, zápal spojiviek, ucha, časť pacientov nemusí mať žiadne klinické príznaky ochorenia. Ľahkú formu ochorenia je obvykle možné zvládnuť v domácom prostredí, po telefonickej konzultácii s ošetrujúcim lekárom.

2/ Typická forma

Horúčka, zvýšená únava, bolesť hrdla, príznaky infekcie dýchacích ciest, suchý dráždivý kašeľ, sťažené dýchanie, RTG nález zápalu pľúc

3/ Ťažká forma - dospelí pacienti

Sťažené, zrýchlené dýchanie, rýchlo sa zhoršujúci zápal pľúc, produktívny kašeľ s vykašliavaním hlienov, s možným vykašliavaním krvi, nedostatočné zásobenie organizmu kyslíkom


doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc.

Pôsobí ako primár Oddelenia pneumológie a ftizeológie Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch. Od roku 1994 po prvej atestácii z odboru vnútorné choroby, sa venuje boju s tuberkulózou a od roku 1998 vedie Národný register tuberkulózy ako vedúci lekár, zároveň národný koordinátor pre boj s tuberkulózou. Od roku 1999 sa angažuje v medzinárodnej spolupráci v boji proti tuberkulóze, absolvoval základné a aj rozšírené odborné stáže pre možnosť výkonu konzultanta a experta WHO na tuberkulózu. Pôsobil na 26 misiách WHO ako expert – klinik pre boj s tuberkulózou. V roku 2019 bolo zriadené pod jeho vedením Kolaboratívne centrum WHO pre prácu s marginálnymi skupinami obyvateľstva v NUTPCH a HCH Vyšné Hágy s pôsobnosťou pre všetky krajiny európskeho regiónu WHO.

Je predsedom výboru Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti (SPFS) a členom predstavenstva Medzinárodnej únie boja proti tuberkulóze a pľúcnym chorobám.

V rámci ECDC (European Center for Diseases Control) je národným korešpondentom pre tuberkulózu, členom Koordinačného výboru pre tuberkulózu, členom ERS (European Respiratory Society) - predsedom ad hoc pracovnej skupiny pre obhajobu tuberkulózy, členom vedeckej rady Slovenskej lekárskej komory, členom Vedeckej rady FZ KU v Ružomberku, zástupcom šéfredaktora časopisu Studia pneumologica et phthiseologica a časopisu Respiro, určeného pre kontinuálne vzdelávanie v odbore pneumológia a ftizeológia. Je hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva pre sociálne lekárstvo a organizáciu zdravotníctva. Je aj hlavným organizátorom mnohých odborných vedeckých podujatí, kongresov a konferencií. Okrem odborných vedomostí treba vedieť v živote aj relaxovať a preto bol zakladateľom „Behu za zdravé pľúca“.

Nakoľko celý svoj profesný život trávi vo Vysokých Tatrách, okrem práce klinika sa venuje aj ambulantnej praxi spádového pneumológa práve pre tento región a medzi kolegami sa mu udomácnila prezývka „doktor z hôr“.


Pneumónia spojená s COVID-19 je intersticiálna vírusová pneumónia vyvolaná vírusom SARS-nCoV2. Za štandard diagnostiky je aktuálne považovaný priamy dôkaz SARS-nCoV2 metódou RT – PCR z biologickej vzorky získanej od pacienta (výter z nazofaryngu, orofaryngu, aspirát alebo výplach z nazofaryngu, spútum, bronchoalveolárna lavážna tekutiny, endotracheálny aspirát, bioptická vzorka alebo kefkový ster odobraté při fibrobronchoskopii). Klinicky je pneumónia pri COVID-19 zvyčajne sprevádzaná vysokou telesnou teplotou (horúčky), únavou, myalgiami, väčšinou záchvatovitým suchým kašľom a rôznym stupňom akútnej hypoxemickej respiračnej insuficiencie.

Odporúčaný ambulantný manažment pacientov s pneumóniou spojenou s COVID-19 po prepustení z ústavnej liečby na ambulanciách odboru pneumológia a ftizeológia

Väčšina pacientov s pneumóniou spojenou s COVID-19 absolvuje iniciálnu liečbu formou ústavnej zdravotnej starostlivosti na pracoviskách odborov pneumológia a ftizeológia, infektológia a geografická medicína, anestéziológia a intenzívna medicína alebo vnútorné lekárstvo a pod. Na základe konsenzu odborníkov vychádzajúceho z klinických skúseností a relevantných vedecky podložených dát:

- Odporúča sa prvá kontrola v intervale 3 až 4 týždne po prepustení do ambulantnej starostlivosti pokiaľ sa jedná o pacienta:

o s ťažkým klinickým priebehom (t.j. závažná pneumónia, ARDS a pod.),

o s reziduálnym nálezom v pľúcach pri prepustení do ambulantnej starostlivosti (RTG, CT, USG),

o s pretrvávajúcou abnormalitou v artériových krvných plynoch pri prepustení,

o vo veku > 65 rokov a/alebo s chronickým respiračným ochorením a/alebo so závažnými komorbiditami.

- U ostatných pacientov odporúčame prvú kontrolu podľa zváženia pneumológa-ftizeológa v intervale 3 týždne až 3 mesiace od prepustenia do ambulantnej starostlivosti.

- Ďalšia kontrola sa uskutoční podľa zváženia pneumológa-ftizeológa o 3 až 6 mesiacov.

- Celkovo navrhujeme 3-ročnú dispenzárnu starostlivosť, kde od druhého roka by išlo o kontrolu jeden krát ročne.

- Hoci na základe platnej legislatívy neexistuje rajonizácia a pacient má slobodnú voľbu lekára, prikláňa sa s ohľadom na epidemiologické súvislosti a overenú spoluprácu s ďalšími medicínskymi odbormi k tomu, aby sa jednalo o ambulanciu odboru pneumológie a ftizeológie čo najbližšie k miestu pobytu osoby v jej prirodzenom prostredí.

Preventívne opatrenia

Nakoľko sa nevie aktuálne predpokladať trvanie prebiehajúcej pandémie, je vhodné pacientov vyliečených z COVID 19 pneumónie preventívne sezónne vakcinovať proti chrípke a zaočkovať konjugovanou pneumokokovou vakcínou, aby sa minimalizovalo riziko prípadnej chrípkovej infekcie a prípadných sekundárnych bakteriálnych komplikácii.

Význam respiračnej fyzioterapie

Po prepustení a doliečení pacienta je vhodné, aby absolvoval program zostavený fyziatrom v spolupráci s fyzioterapeutom so skúsenosťami so starostlivosťou o pacientov s respiračnými ochoreniami. Cieľom je zlepšenie postupnej adaptácie na záťaž a obnovenie sily dýchacích svalov i zreštaurovanie svalovej hmoty ako takej. U pacientov s chronickými respiračnými komorbiditami, ako sú chronická bronchitída, bronchiektázie alebo CHOCHP je vhodná respiračná fyzioterapia zameraná na uľahčenie expektorácie.

doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc.